Viktória Horňanová x Zahora project - marocký denník rezidentky
Píše sa 30. marec 2022, prvý deň marockého srdečného výjazdu.
Cez deň som zažila asi všetko. Doobedie sme začali lokálnymi palacinkami “msemen” so syrokrémom, najchutnejšou “café au lait” kávou s mliekom k tomu, raňajkujúc pri jednom stolíku s miestnymi. Potom nákupy vlny na koberec priamo na trhu, vyzdvihnutie štvorkolkou, vraj ideme na púšť. Pojazdili sme trošku offroady, ktoré ja tak veľmi môžem, zapili sme tradičným marockým presladeným mätovým čajom s kráľovským výhľadom. To všetko poboku mojej hostiteľky Saidy a Mohameda. Srdečne ma privítali, ukázali mi svoj berberský svet a brucho naplnili dosýtosti niekoľkonásobne.
Večer prichádzame na samotu k Saide, kde sa bude najbližšie dni vo veľkom s miestnymi ženami tkať. Sedím na terase a ako to mám vo zvyku, robím si cestovateľské zápisky. Prichádza Saida, začíname klábosiť a akosi prichádza reč na Malého Princa, knihu, ktorú vo voľnom čase po francúzsky číta. Vraj ju k tomuto spôsobu tráveniu voľného času, ktorého teda vôbec nie je veľa; inšpirovali európski hostia, ktorí ju navštevujú.
K Abdelkrimovi na vlnu
Konzultácie
Fatima
Ozdobená
Po celom dni preplnenom zážitkami si preposielame na WhatsAppe fotky, wi-fi je dosť mizerná, lebo dážď. To, že môj šál rozviaty púštnym vetrom na jednej zo spoločných fotiek pripomína ten princov beriem opäť len ako zdanlivú náhodu. Tak poviem ako cítim: Dobre sa to začína!
.
Píše sa 31. marec 2022, deň 2 marockého srdečného výjazdu. Začína sa tkať!
Po celom dni strávenom tkaním u Fatimy vo vedľajšej dedine kráčame so Saidou domov a prezisťuje moje dojmy. Hovorím, že splnený sen. Dodávam aj, že hoc si s remeselníčkami toho veľa povedať nevieme, okrem môjho chabého “šukran” – ďakujem a “safi” – v poriadku; i tak sa cítim ako prasa v žite. Na to Saida konštatuje: “there is a heart to heart connection, isn’t there?!” Si píš, že je!
.
Píše sa 1. apríl 2022, tretí deň marockého srdečného výjazdu. Po necelých dvoch dňoch práce v trojici máme utkaných okolo 40cm koberca.
Dizajn koberca zatiaľ tajím, ten príde čoskoro. Ale medzičasom dáme malý zákulisný príbeh, dobre?!
Saida ma zobrala hneď prvý deň do obchodu Abdelkrima v samom srdci mediny v Marakéši. Obchod vraj vedú už tretiu generáciu, najlepšia kvalita vlny na trhu, priadza pôvodom z Rabatu. Odtiene od výmyslu sveta, ústretovosť nájsť tie správne farby taktiež, raj pre galantériofila* ako ja!
P.S.: Seriózne sa zamýšľam, že vyhodím všetko oblečenia z ruksaku, nech si môžem nejaký matroš priniesť spať!
*Galantériofil: slovo, ktoré som so práve úplne vymyslela, aby som opísala človeka, ktorý z najhlbšej hĺbky srdca odmalička miluje galantérie!
.
Píše sa 2. apríl 2022, štvrtý deň marockého srdečného výletu.
Predstavujem Vám Fatimu, najšikovnejšiu ženu, bez ktorej by sa moje nápady nikdy nestali skutočnosťou. Stačilo jej priniesť vytlačený návrh a ona ho svojimi rokmi skúseností a kilometrami utkaných kobercov hrčka za hrčkov pretavuje do reality.
Dnes sme tak dumali, ako pokračovať ďalej a nejak sme sa i bez slovného prekladu dorozumeli: Tvorcovia to porozumenie už tak nejak majú v krvi. Ako Saida opäť krásne zhodnotila: “You understand?! Nah, you feel it! (*Rozumieš?! Nie, ty to cítiš!)”
.
Píše sa 3. apríl 2022, piaty deň marockého srdečného výjazdu.
Maročania sú extrémne pohostinní, o tom potom. Ale že sa ženy rozhodnú, že by mi rady dali akýsi suvenír, to ma priam dojalo. Vraj či by som chcela tetovanie hennou. No mohla som odmietnuť?!
Prišiel teda čas kérovania. Do parády si ma vzala Hannah, samouk, čo sa týka henny. Bolo osviežujúce stretnúť niekoho miestneho, kto hovorí anglicky. Hoc na začiatku len ticho sedela, postupne som z nej ťahala info ako z chlpatej deky. Má 18 rokov. V pláne vyštudovať právo. Vraj nech môže nasledovne pracovať na polícií. Nie je zvykom, že by dievčatá a ženy študovali a preto patrí ako jej, tak i rodine veľký obdiv za podporu. A klobúk dole za jej angličtinu, lebo na miestne pomery hovorí ako pani! A že dáva domáce práce a tetovanie ľavou zadnou beriem ako čerešničku na torte!
.
Píše sa 4. apríl 2022, šiesty deň marockého srdečného výletu.
Vidíte ten šťastný krumplík na fotke?! Plne si uvedomujem, koľko šedivých vlasov tieto moje nápady stoja mojich najbližších, ale keď ono to inak nejde!
Po piatich dňoch práce v trojici je koberec formátu 80x110cm na svete. Moment, keď som uviazala posledný uzlík si budem doživotne pamätať. Čosi zo mňa opadlo. Ono sa to stalo! Ono to je realita! Môj šialený sen sa zhmotnil! Padám do náručia starej mamy Fadmy a tá ma vrúcne objíma, ako to len všetky mamy sveta vedia! Srdcová záležitosť se vším všudy!
.
Píše sa 5. apríl 2022, siedmy, teda posledný deň srdečného marockého výjazdu, takzvanej služobky. Prišiel čas rozlúčiť sa s Afrikou!
Ako tak spoločne sedíme so Saidou v aute, priznáva sa mi: “Keď si mi poslala návrh, ktorý chceš realizovať, prišiel mi dosť komplikovaný. Ale povedala som si, že to skúsime a uvidí sa! Lebo kam sa inak v živote pohneme?!”
Tak! Toto nie je jediná múdrosť a inšpirácia, ktorú si od nej odnášam. Ostatné si však nechám v tajnosti. Stretnúť ženu ako je Saida je vzácne a prajem nám jedno: toľko odvahy a odhodlania, koľko má ona!
.
Ako raz jeden študovaný vedec zhodnotil: “Ťažko to uzavrieť bez nejakého patetického pátosu, takže to moc uzatvárať nebudem.”
